Klaster bol do registra záujmových združení právnických osôb na Okresnom úrade Prešov zapísaný 11.12.2014 pod pôvodným názvom Klaster cestovného ruchu Branisko-Bachureň  /stanovy/.

Spolu s ďalšími organizáciami cestovného ruchu by mal zohrať významnú úlohu pri budovaní destinácie Šariš a pri zvyšovaní jej konkurencieschopnosti. Potreba založenia klastra vyplynula z absencie organizácie destinačného manažmentu /Destination Management Organization - DMO/ v tomto regióne. Uplatňovanie princípov DMO je pritom v súčasnosti nevyhnutnou podmienkou pre úspešný rozvoj cestovného ruchu. 

Súčasná situácia v riadení a marketingu cestovného ruchu na Slovensku je porovnateľná s fázou, ktorou prešli najvyspelejšie destinácie (Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko) v 60-tych až 70-tych rokoch 20. storočia. V týchto krajinách fungovali vtedy len jednoduché kooperačné aktivity orientované hlavne na propagáciu miest a regiónov, účasť na výstavách, zriaďovanie turistických informačných centier a podobne.

Odvtedy tam však došlo k výraznému pokroku. Využívanie destinačného manažmentu, resp. riadiacich organizácií cestovného ruchu, medzi ktoré patria aj klastre a v ktorých sa partneri spájali do strategických kooperačných jednotiek, sa v spomínaných krajinách začalo uplatňovať už v 90-tych rokoch 20. storočia. Výzvou pre slovenský cestovný ruch  je dobiehanie vyspelých krajín aj v organizačnej oblasti.

Destináciu je potrebné vnímať ako jeden celok, zákazníka ako hlavný dôvod všetkých aktivít danej organizácie a kooperáciu partnerských subjektov ako zdroj úspechu a synergického efektu. Len takýmto spôsobom myslenia môže destinácia dosiahnuť a udržať si želanú pozíciu na trhu a zároveň vytvoriť pre zákazníkov produkt, ktorý bude úspešný.

Princíp „klastrovania“ sa stal v európskych krajinách kľúčovým prvkom regionálnych a inovačných politík, keďže vznik a rozvoj klastrov sa považuje za nástroj zvyšovania regionálnej konkurencieschopnosti. Podnikatelia, vystupujúci v klastri, sú podporovaní ďalšími zainteresovanými subjektami ako sú miestne a regionálne samosprávy, združenia obcí, miestne akčné skupiny, neziskové organizácie, vzdelávacie a výskumné inštitúcie a ďalšie.

Európska komisia chápe klaster ako skupinu nezávislých spoločností a pridružených inštitúcií, ktoré si na jednej strane konkurujú, ale na druhej strane spolupracujú, sú geograficky koncentrované v jednom alebo niekoľkých blízkych regiónoch a špecializujú sa na určitú oblasť podnikania, pričom využívajú spoločné alebo príbuzné technológie a vedomosti.