Chránené územia :: Navštívte Región Šariš

Chránené územia v regióne Šariš:

Natura 2000

Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok.

Natura 2000 je najväčšia sústava chránených území na svete - v súčasnosti pokrýva asi pätinu územia EÚ.

Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.

Sústavu NATURA 2000 tvoria chránené vtáčie územia vyhlasované s cieľom ochrany vtáctva a územia európskeho významu s cieľom ochrany ostatných vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov.
O zaradení územia do sústavy NATURA 2000 rozhoduje Európska komisia, ktorá ho vyberá z predložených návrhov jednotlivých členských krajín.

Do Národného zoznamu chránených vtáčích území Slovenska v sústave Natura 2000 je zaradená oblasť Slanských vrchov, ktorá je známa veľmi významným výskytom vtáctva.

Podľa sústavy Natura 2000 sa v Slanských vrchoch nachádzajú aj tieto územia európskeho významu: Dubnícke bane, Pusté pole, Milič a Strahuľka.

Chránený areál Dubnícke bane

Chránený areál Dubnícke bane bol vyhlásený v roku 1964. Predstavuje mimoriadne veľké a významné zimovisko viacerých druhov vzácnych a užitočných netopierov. Dubnické bane sú zaradené v rámci európskej sústavy chránených území NATURA 2000 do zoznamu Území európskeho významu.

Dubnícke opálové bane sa nachádzajú v strede severnej časti Slanských vrchov. Je to územie s labyrintom starých banských štôlní. Od Zlatej Bane je bývalé administratívne centrum ťažby drahého opálu, banícka osada Dubník, vzdialené asi 5 km a od Červenice asi 3 km. Ložiská drahého opálu zahŕňajú historické banské revíry, väčšiu a rozsiahlejšiu Libanku a menšiu Šimonku.

Dubnícke ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu, a tak dávno. Podľa niektorých domnienok boli opály v Dubníku dolované už v rímskych dobách. Prvý písomný záznam je až z roku 1497. Dubnícky opál bol vzácny pre svoju mimoriadne krásnu a citlivú hru farieb. Od polovice 19. storočia bola v Dubníku aj brusiareň opálov. Prevádzka bola v baniach zastavená v roku 1922. Najväčší opál Harlekýn bol nájdený v koryte potoka na Dubníku v roku 1775, vážil 607 gramov. Dnes je tento kus uložený v zbierkach viedenského Prírodovedného múzea.

Územie európskeho významu Kamenná Baba - NATURA 2000 pozostáva z dvoch nerovnako veľkých častí predelených cestou medzi obcami Lipovce a Lačnov. Podstatná časť územia spadá do orografického celku Branisko, menšia časť, nazývaná Na skaly, zaberá juhozápadné časti Bachurne.

Národná prírodná rezervácia Šimonka

Územie najvyššieho vrchu Slanských vrchov Šimonky (1092 m) s rozlohou 24,43 ha je najstaršou prírodnou rezerváciou v okrese. Lesné porasty sú miestami pralesného charakteru, riedke, so starými netvárnymi kmeňmi. Veľkou vzácnosťou je popínavá liana – zákonom chránený plamienok alpínsky, ktorý v rezervácii rastie na niekoľkých miestach, a prilbica pestrá, ktorá rastie na vrchole Šimonky a je skutočnou botanickou ozdobou. V pralesovej bučine hniezdia dravé vtáky a sovy. Na andezitovom vrchole Šimonky sú balvanové sutiny. Na vrcholovej časti sa nachádza malá nezalesnená plocha s vystupujúcou skalkou, z ktorej je výhľad na široké okolie.

Prírodná rezervácia Kapušiansky hradný vrch

Vypína sa nad obcou Kapušany na východnom okraji vulkanického pohoria Stráže. Vegetácia na južných svahoch je podobná ako na Fintických svahoch. Na trávnatých svahoch pod Kapušianskym hradom nájdeme kosatec uhorský (Iris hungarica) a poniklece. V blízkosti hradného areálu sa nachádzajú rozsiahle porasty chráneného klokoča perovitého (Staphyllea pinnata). Veľmi často sú trávnaté svahy pod hradom na jar a v lete vypaľované. Je to veľmi škodlivý a nebezpečný zásah do prírody. Ďalším škodlivým zásahom tu bola výsadba nepôvodných drevín agátu bieleho (Robinia pseudo-acacia) a borovice čiernej (Pinus nigra).

Prírodná rezervácia Pusté pole

Je to xerotermná lúka na andezitovom podklade, ktorá sa nachádza v Slánskych vrchoch medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Rastie tu najbohatšia populácia ponikleca veľkokvetého (Pulsatila grandis) v celých Slánskych vrchoch. Lokality ponikleca boli na území celého Slovenska v posledných desaťročiach veľmi zmenšované a redukované v dôsledku rekultivačných prác alebo postupným zarastaním stanovíšť. Preto je na tomto území nevyhnutná starostlivosť formou extenzívneho kosenia a pasenia.

Prírodná rezervácia Hermanovské skaly

Hermanovské skaly sú najväčším skalným komplexom v Slanských vrchoch a zároveň dokladom geologického vývoja pohoria. Územie bolo vyhlásené na ochranu rozsiahleho skalného komplexu s reliktnými rastlinnými spoločenstvami, s vhodnými podmienkami pre hniezdenie dravých vtákov a výskytom zriedkavých druhov živočíchov. Predmetom ochrany je 150 m dlhá a 80 m vysoká skalná stena bizarného tvaru so svojráznou vegetáciou. Na skalách hniezdi krkavec čierny. Krajinársky mimoriadne malebný úsek je v doline Starého potoka – Údolie obrov. Pomenovanie dostalo podľa obrovskej stopy, vyhĺbenej v skalnom masíve, pripomínajúcej ľudskú nohu.

PR Dunitová skalka

Je to malá skalka výnimočná vďaka svojmu hadcovému podložiu /k.ú. Sedlice/. Významné nálezisko povrchového výskytu hadca v pňovej forme na Slovensku. Na hadcovú horninu sa viažu určité druhy rastlín - serpentinofyty, ktoré nerastú na žiadnom inom podloží. Ide o vzácne papraďíny - slezinník hadcový (Asplenium cuneifolium), slezinník nepravý (Asplenium adulterinum) a sladič obyčajný hadcový (Polypodium serpentini). V súčasnosti značnú časť Dunitovej skalky pohlcuje borovica čierna. V jej tieni nenachádzajú serpentinofyty optimálne podmienky k životu, preto je nutné borovicu odstraňovať.

PR Demjatské kopce

Nachádza sa vo východnej časti Šarišskej vrchoviny medzi Demjatou a Veľkým Slivníkom. Tvoria ju vápencové kopčeky roztrúsené v poľnohospodárskej krajine. Sú súčasťou bradlového pásma a obklopené flyšovými vrchovinami významne zvyšujú diverzitu krajiny. Na výhrevnom podklade sa vyvinuli teplomilné a suchomilné spoločenstvá. Zo vzácnejších drevín tu nájdeme drieň obyčajný (Cornus mas), dráč obyčajný (Berberis vulgaris), brekyňu obyčajnú (Sorbus torminalis). Z bylín ľan tenkolistý (Linum tenuifolium), poniklec veľkokvetý (Pulsatila grandis), astra spišská (Aster amelloides) a veternica lesná (Anemone sylvestris). Hadinec červený (Echium rubrum)- panónsky druh, tu má najsevernejšiu lokalitu na Slovensku.

PR Fintické svahy

Nad obcou Fintice sa tiahnu kamenisté svahy pohoria Stráže. Fintické svahy sú ozajstnou botanickou klenotnicou. Podklad tvoria andezity, ktoré sú veľmi výhrevné. Preto sú porastené xerotermnými (suchomilnými a teplomilnými) druhmi rastlín. Rastie tu vzácny a chránený poniklec obyčajný (Pulsatilla grandis), poniklec otvorený (Pulsatilla patens) a kosatec bezlistý (Iris aphylla). Prehriate svahy skál sa stali domovom chránenej jašterice múrovej (Lacerta muralis).

CHA Holá hora

Chránené územie sa nachádza v intraviláne mesta Prešov. Tvorí ho Kolmanova záhrada, ktorá plní funkciu mestského parku a záhradná časť ekocentra "Holá Hora", ktoré plní funkciu ekologickej výchovy. Na týchto miestach boli v minulosti snahy vytvoriť genofondovú plochu pre účely pestovania chránených a ohrozených druhov rastlín východoslovenského regiónu za účelom posilnenia ich populácií v prírode. V areáli Ekocentra sa nachádza živý zookútik - akváriá, teráriá a voliery pre vtáctvo i domáce hospodárske zvieratá, ktoré slúžia taktiež na ekovýchovné účely.