Koncepcia rozvoja ekoturistiky v regióne Šariš

Úvod

Koncepcia rozvoja ekoturistiky v regióne Šariš je základným programovým dokumentom Klastra cestovného ruchu Šariš na obdobie 2020 – 2024 a jej cieľom je postupnými a koordinovanými krokmi v spolupráci s ďalšími organizáciami pretransformovať mikroregióny Šariša na funkčné turistické subregióny.

Výsledkom tohoto úsilia má byť rovnomernejší rozvoj všetkých častí regiónu, zvýšenie kvality života miestnych obyvateľov, lepšia ochrana životného prostredia a zvýšenie atraktivity regiónu pre návštevníkov.

Koncepcia rozvoja ekoturistiky vychádza z aktuálnych trendov v cestovnom ruchu, v ktorých stále viac prevláda odklon od masovej turistiky v prospech individuálnych zážitkov, ktoré prináša aktívny pobyt v krajine spojený s pešou alebo cykloturistikou či jazdou na koni, spoznávaním prírodných a kultúrnych pamiatok ale aj samotného vidieka a vidieckeho spôsobu života. Rozvoj ekoturistiky je zároveň výsledkom zmeny životného štýlu predovšetkým nastupujúcej mladej generácie, ktorá stále viac vyhľadáva nekonzumný a duchovnejší prístup k životu ako alternatívu k prílišnému glorifikovaniu ekonomických cieľov často na úkor iných aspektov života /zdravie, ekológia, morálka/.     

Koncepcia je v súlade s dokumentmi, ktoré súvisia s rozvojom vidieka a rozvojom cestovného ruchu v Prešovskom samosprávnom kraji ako aj s ďalšími strategickými dokumentmi na národnej a regionálnej úrovni:

  • Program rozvoja vidieka SR 2014 -2020,
  • Program rozvoja vidieka Prešovského samosprávneho kraja,
  • Kostrová sieť cyklistických trás v Prešovskom samosprávnom kraji,
  • Stratégia destinačného marketingu cestovného ruchu Prešovského samosprávneho kraja,
  • Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 2020,
  • Strategický plán 2018 – 2023 Slovenského skautingu

Koncepcia je otvoreným dokumentom, ktorý podlieha schváleniu Valného zhromaždenia Klastra cestovného ruchu Šariš, rovnako ako všetky jeho zmeny, dodatky a doplnky, a pozostáva z nasledujúcich častí:

            Úvod

  1. Ekoturistika – objavovanie a ochrana
  2. Ekocentrum – nosný prvok ekoturistickej infraštruktúry
  3. Hlavné poslanie ekocentier – práca s mládežou
  4. Ekomúzeum – spôsob kreovania funkčných subregiónov
  5. Sociálny podnik ako súčasť turistického priemyslu   
  6. Sieť poskytovateľov služieb – efektívne verejno-súkromné partnerstvá
  7. Cykloturistika – služba ekológii aj vlastnému zdraviu
  8. Elektronický turistický sprievodca – užitočná informačná a navigačná platforma
  9. Pôsobenie Klastra Šariš v rámci OOCR Región Šariš

      Prílohy

 

1.

Ekoturistika - objavovanie a ochrana

Nárast obľúbenosti ekoturistiky v poslednom desaťročí súvisí so zvýšeným záujmom o zdravý životný štýl, zdravé životné prostredie, objavovanie domácej krajiny, jej kultúry, tradícií, vidieckeho kľudu, ale aj so zmenou hodnotového sveta stále významnejšej  časti populácie pod vplyvom aktuálnych ekologických výziev.

Ekoturistika je založená na aktívnom využívaní krajiny na rekreačno-turistické účely a na spoznávaní prírody a vidieckeho spôsobu života ako cieľovej hodnoty. Z tohto dôvodu je pre rozvoj ekoturistiky podstatné kvalitné a udržiavané životné prostredie, prístupné kultúrne pamiatky, pestrá ponuka služieb a produktov reprezentujúcich vidiek. To všetko pri dodržiavaní pravidiel ekoturistiky, ktoré uvádzame nižšie.  

Ekoturistika predstavuje množstvo aktivít, ktoré niekedy označujeme aj pojmami agroturistika alebo vidiecky cestovný ruch – od návštevy u agropodnikateľa alebo v poľnohospodárskom podniku, prehliadky výrobných prevádzok, dovolenky na sedliackom dvore, farme, ranči alebo v penzióne cez športovo-rekreačné aktivity /turistika, cykloturistika, lyžovanie, kúpanie, jazda na koni, rybolov, poľovníctvo, lezenie po skalách atď./ až po miestne podujatia a slávnosti /dni obce, cirkevné slávnosti, športové podujatia, folklórne slávnosti, ľudové zvyky a tradičné remeslá, trhy, jarmoky atď./, či aktívnu účasť na farmárskych prácach /chov zvierat, výroba syra, pestovanie a spracovanie plodín, ručné kosenie atď./.

Obyvatelia regiónu sú poskytovateľmi aj užívateľmi služieb ekoturistiky zároveň, preto je nevyhnutná ich informovanosť a zainteresovanosť do všetkých projektov – u mnohých aktívna účasť /organizácia podujatí, ponuka služieb, vytváranie pracovných príležitostí atď./, u ostatných súhlas, porozumenie  a morálna podpora tejto forme rozvoja regiónu, ktorá okrem ekonomického efektu prispieva aj k zlepšeniu kvality vidieckeho prostredia /keďže práve to je dôvodom návštevy turistov/, čo je ďalšia pridaná hodnota pre miestnych obyvateľov.

Prioritou ekoturistiky – na rozdiel od tradičných foriem cestovného ruchu – nie je maximalizácia ziskov z poskytovaných služieb, často na úkor ochrany prírody alebo kvality života miestnych obyvateľov, ale predovšetkým snaha o udržiavanie rovnováhy – jednak medzi záujmami miestnych obyvateľov a záujmami návštevníkov regiónu, jednak medzi zhodnocovaním krajiny v prospech človeka a ochranou prírody a kultúrneho dedičstva.

Podmienky pre nastolenie a udržanie tejto rovnováhy musia byť zakomponované už do prvotnej rozvojovej stratégie, inak sa nesúlad medzi záujmami subjektov cestovného ruchu a ostatnými skupinami obyvateľov regiónu dodatočne rieši len veľmi ťažko a obvykle za cenu nepríjemných konfliktov.

Základné pravidlá ekoturistiky možno zhrnúť do nasledujúcich 7 bodov /uvádzame ich aj na úvodnej stránke turistického sprievodcu regiónom Šariš  www.visitsaris.eu  , aby sme návštevníkov naviedli na určité formy správania/:

  1. Pred návštevou získajte čo najpodrobnejšie informácie o navštívenej lokalite, aby sa vaše očakávania nedostali do rozporu s realitou.
  2. Z návštevy si odneste len fotografie alebo miestne výrobky. Prírodné a kultúrne pamiatky majú slúžiť aj ďalším generáciám.
  3. Utrácajte peniaze v miestnych komunitách. Podpora miestnej ekonomiky je kľúčovou oblasťou ekoturistiky.
  4. Chráňte prírodné zdroje, ktoré sú darom pre človeka. Ich zachovanie je predpokladom udržania zdravého životného prostredia.
  5. Pohybujte sa čo najviac peši alebo na bicykli. Prinesie vám to neopakovateľné zážitky a zlepšenie fyzickej kondície, zároveň to umožní ideálnu prehliadku pamiatok a zníženie spotreby pohonných hmôt.
  6. Pohybujte sa len po vymedzených trasách, aby ste nepoškodzovali rastliny a nenarúšali teritóriá živočíchov.
  7. Zoznámte sa s miestnou kultúrou a rešpektujte miestne zvyky. Prehĺbi to váš zážitok aj poznanie prostredia, ktoré ste navštívili.

 

2.

Ekocentrum – nosný prvok ekoturistickej infraštruktúry

Ekoturistické aktivity by sa mali odohrávať okolo vznikajúcich miestnych ekocentier, poslaním ktorých je šírenie osvety, praktický výcvik a práca s mládežou aj dospelými.

Inšpiráciou môže byť napríklad už viac než 25 rokov fungujúca sieť ekocentier v Českej republike, ktorú dlhodobo podporuje Ministerstvo životného prostredia ČR a samosprávne kraje. Každé z týchto ekocentier má špecifický charakter aj program, ktorý sa v priebehu rokov menil a vyvíjal, všeobecne však prevládajú vzdelávacie programy zamerané na všetky vekové kategórie žiakov a študentov škôl, nasledujú programy pre odbornú a širokú verejnosť, rôzne pobytové a ekoturistické programy atď. /viac na: www.ekocentra.cz /.

Na Slovensku podobne fungujúca sieť ekocentier nejestvuje, avšak najbližšie ekocentrum s kvalitným programom je v Družstevnej pri Hornáde /viac na: www.sosna.sk /.

Naša koncepcia, vzhľadom k okolnostiam a podmienkam na Slovensku, preferuje viac praktické zameranie a priame spojenie činnosti ekocentier s rozvojom ekoturistiky v regióne, pričom o prevádzku ekocentier by sa mali starať členovia skautingu, ktorý s týmto zámerom chceme v jednotlivých obciach pomôcť rozširovať.

Skauting prispeje k činnosti ekocentier organizačne aj programovo, keďže program skautského hnutia je vo svojich základoch veľmi blízky princípom ekoturistiky aj ekologickým prístupom všeobecne. Skauting má u nás opodstatnenie aj kvôli dôrazu na duchovnú formáciu mládeže, preto môže nájsť priestor a podporu v našom tradičnom kresťanskom prostredí vrátane podpory a spoluúčasti kresťanských cirkví.   

Podpora zo strany samospráv spočíva predovšetkým v poskytnutí vhodných priestorov na činnosť ekocentier, čo ale v praxi bude v prvej fáze priestor /klubovňa/ na pravidelné stretávanie skautských družín. Z doterajšieho zisťovania vyplýva, že vo väčšine obcí to nie je problém a nevyžaduje to ani žiadne vstupné investície. Od samospráv očakávame aj morálnu podporu a pozitívnu prezentáciu tohto zámeru, predovšetkým vo vzťahu k náboru do skautingu /zverejnenie náborových materiálov na obecnej webstránke, diskusiou na obecnom zastupiteľstve a medzi obyvateľmi/ a neskôr aj sledovanie skautskej činnosti, keďže nejde len o voľnočasovú aktivitu a výchovu mladých ľudí, ale aj o verejnoprospešnú službu obci a jej obyvateľom v oblastiach a rozsahu, aký si zúčastnené strany dohodnú.

Podľa záujmu a možností jednotlivých obcí je potom možné rozširovať aktivity ekocentier o prednášky a praktické školenia na rôzne ekologické témy spojené so životom a pobytom na vidieku, napr. z oblasti energeticky úsporného bývania, budovania prírodných záhrad, triedenia a recyklácie odpadu, ochrany prírody, podnikania na vidieku, predaja z dvora, zdravého životného štýlu, výroby a spracovania zdravých a tradičných potravín či prípravy jedál. Ekocentrum by tak malo slúžiť na skvalitňovanie života na vidieku, posilňovanie súdržnosti jeho obyvateľov, pre návštevníkov by zas malo byť priestorom na spoznávanie tradičného aj moderného vidieka s ambíciou prilákať ďalších obyvateľov a investorov.

Do zriaďovania a využívania ekocentier sa okrem skautských zborov môžu zapojiť aj ďalšie organizácie:

Samosprávy, samosprávne kraje, miestne školy, miestne cirkvi, miestni podnikatelia, ekologické organizácie, iné neziskové organizácie a občianske združenia, miestne akčné skupiny, atď.

 

3.

Hlavné poslanie ekocentier – práca s mládežou

Ekocentrá majú byť mnohostranným školiacim a výcvikovým priestorom predovšetkým pre prácu s mládežou. Všeobecne by práca s mládežou mala klásť dôraz na:

  1. rozvíjanie duchovných hodnôt
  2. ochranu prírody
  3. rozumné /ekologické/ využívanie nových technológií
  4. výchovu k zodpovednosti a lídrovstvu

SKAUTINGhnací motor ekoturistiky a činnosti ekocentier

Nič lepšieho ako skauting doteraz nikto pre deti nevymyslel! Je to rozumný, nenásilný návrat k prírode v praxi… Skauting ma naučil pochopiť, že najväčšia rozkoš je spať s batohom pod hlavou za mesačnej noci pod širákom... Skauting ma naučil, že s kamarátmi na horách je veselo… Ale hlavne sa mi páči, že skauti majú vždy hlavy vo hviezdach a nohy pevne na zemi… Skauting je podľa mňa najčistejšia časť ľudského života… 

Július Hroch Satinský, slovenský herec a spisovateľ

Keď pred viac ako sto rokmi Lord Baden-Powell zakladal skauting, inšpiroval sa zásadami stredovekých rytierov. Ich oddanosťou pravde, ochotou slúžiť a pomáhať iným a celoživotným poslaním bojovať proti zlu. Chcel, aby sa skauti stali novodobými rytiermi, ľuďmi, na ktorých sa bude dať vždy spoľahnúť. Dnes je skauting najstaršou a najväčšou organizáciou pre mladých ľudí na svete – združuje viac než 40 miliónov členov.

Skauting je organizácia so skvelou a flexibilnou výchovno-vzdelávacou metodikou. Skautský program nie sú len výlety, zábava a kamaráti. Skauting sa snaží, aby všetko, čo skauti robia, malo aj ďalší význam – aby sa každý člen skautingu neustále osobnostne rozvíjal a zdokonaľoval. Skauti hrajú rôzne hry, plnia stupne, odborky a výzvy, aby sa lepšie spoznávali, zdokonaľovali a učili prekonávať vlastné možnosti. Aby sa jedného dňa, keď skončí ich skautské putovanie, stali všestranne rozvinutými osobnosťami, ktoré dokážu spraviť svet okolo seba trocha lepším.

Naša koncepcia skautingu vychádza z aktuálnych možností a potrieb regiónu a je programovo zameraná na ekoturistiku, prácu s internetovými technológiami v teréne /turistický sprievodca/ a činnosť ekocentier ako je napríklad budovanie prírodných záhrad, ktoré deti naučia ako fungujú prírodné ekosystémy.

Hlásime sa pri tom k princípom zakladateľa skautingu Lorda Baden-Powella tak ako ich v súčasnosti uplatňujú organizácie Slovenský skauting / https://skauting.sk/  a Federácia skautov Európy / https://skauti-europy.sk/ .

Rozširovaním skautských zborov sa snažíme zabezpečiť priestorové, finančné, materiálne aj personálne podmienky pre kvalitné fungovanie ekocentier a ďalších ekoturistických aktivít. Skautský zbor má právnu subjektivitu, čiže môže oficiálne vystupovať pred úradmi, uzatvárať zmluvy, získavať financie atď. V tomto smere je základnou a úplne samostatnou jednotkou. Skautské zbory môžu v obciach vykonávať verejnoprospešné aktivity napríklad pri ochrane prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky alebo pri pomoci ľuďom, ktorí to potrebujú.       

 

4.

Ekomúzeum – spôsob kreovania funkčných subregiónov

Ekomúzeá predstavujú špecifický koncept, ktorý môže byť jedným z veľmi vhodných riešení pre ďalší komplexný rozvoj niektorých mikroregiónov Šariša.  Jeho autorom je francúzsky muzeológ Georges Henri Riviere (1897 – 1985), ktorý predstavil koncept ekomúzea ako pokus ukázať civilizáciu v jej prirodzenom prostredí už koncom 60-tych rokov 20. storočia vo Francúzsku, kde sa aj rozvinula koncepcia ekomuzeológie. V posledných 40-tich rokoch vzniklo vo svete okolo 300 ekomúzeí, z toho vyše 200 v Európe. Ochranou ekomúzeí v Európe sa zaoberá Európska sieť ekomúzeí, ktorá bola založená v roku 2003 v Taliansku.

V bežnom jazyku predstavuje ekomúzeum „múzeum bez múrov“, v rámci ktorého sú príroda, história a kultúra prezentované na mieste ich pôvodnej lokalizácie a na zásade vzájomnej interakcie s prírodným prostredím a človekom. Cieľom fungovania ekomúzeí je ochrana kultúrnych a prírodných objektov a zachovanie stôp minulosti v krajine.

Ekomúzeá fungujú v rôznej podobe, najčastejšie sú to trasy, ktoré spájajú niekoľko obcí. V rámci nich sú prezentované najdôležitejšie hodnoty prírodno-kultúrneho charakteru zviazané s históriou územia a nadväzujúce na lokálne tradície (napr. Ekomuzeum Trzy Kultury, Ekomuzeum Hołe, Ekomuzeum w Krainie Bojków, Ekomuzeum Lackorona). Odlišnú formu majú napr. ekomúzeum Jana Pazdura v Starachowicach alebo ekomúzeum v Sobolowie, ktorých atrakcie sú sústredené okolo jednej atraktivity – lokálneho múzea. Každé ekomúzeum má vlastný názov a logo, pričom sa najčastejšie prezentujú na internetových stránkach, vydávajú mapy a informačné materiály.

Pod aktivitami cestovného ruchu v rámci ponuky ekomúzeí sa rozumejú rôzne dielne ľudovej tvorivosti (napr. v oblasti hrnčiarstva, čipkárstva, košikárstva), možnosti stretnutí so zaujímavými ľuďmi, tematické stretnutia a pravidelné festivaly. Niektoré ekomúzea (Trzy Kultury, Ekomuzeum im. Jana Pazdura, Hołe) ponúkajú prehliadku v sprievode školených sprievodcov, ktorými sú najčastejšie obyvatelia daných obcí. Je tiež dôležité spolupracovať s miestnymi remeselníkmi, umelcami a ľuďmi spojenými s miestnou kultúrou, s úradmi a predovšetkým obyvateľmi miesta, kde sa ekomúzeum nachádza, pričom sa využívajú tradičné, často zanedbávané objekty na nové funkcie.

Ekomúzeá sa neustále vyvíjajú. Jedným zo súčasných trendov je tzv. questing - spôsob poznávania regiónu putovaním po neoznačených trasách, pre ktoré sú jedinou indíciou informácie prezentované vo forme hádanky.

Hlavné funkcie ekomúzea:

  • rieši celé územie subregiónu
  • zachováva a prezentuje kultúrnu krajinu „in situ“
  • podporuje kultúrny cestovný ruch
  • je základom spolupráce miestnych aktérov
  • zapája návštevníkov
  • podporuje dobrovoľníctvo
  • posilňuje lokálnu identitu
  • vzdeláva a podporuje výskum vzťahov medzi históriou a súčasnosťou

 

5.

Sociálny podnik ako súčasť turistického priemyslu  

Jeden z hlavných cieľov ekoturistiky – zvýšenie kvality života miestnych obyvateľov – je možné dosiahnúť aj ich zapojením prostredníctvom sociálnych podnikov, najmä po prijatí zákona 112/2018 o sociálnej ekonomike, ktorý podstatne zlepšil legislatívne prostredie pre fungovanie týchto podnikov.

Najčastejšie uvádzané všeobecné benefity zriadenia sociálneho podniku:

  • podporuje rozvoj obce (komunálne služby, odstraňovanie havárií, rozvíjanie ekonomického potenciálu obce, znižovanie nezamestnanosti)
  • lepšie zhodnocuje zdroje obce (ľudské zdroje, výrobu a spotrebu doma, externú finančnú pomoc)
  • realizuje sociálny program (riešenie ťažkých sociálnych situácií, zamestnávanie znevýhodnených na trhu práce, zvyšovanie kvalifikácie obyvateľstva, osobných a praktických zručností)
  • realizuje bytový program (stavebné práce, externé financovanie)
  • je zdrojom nových nápadov, návrhov, riešení (využíva znalosť miestnych problémov a potrieb občanov, ich zručnosti a vedomosti)
  • oživí súdržnosť, kultúrny, športový a spoločenský život v obci (tradície, podujatia)
  • podporí a zlepší podnikateľské prostredie (spolupráca s inými subjektami, priestory pre prevádzky, aktivity občanov a rôznych združení)
  • umožňuje zlacnenie a skvalitnenie obecných služieb (nájomné, zimná a letná údržba, investičná výstavba)

Vo vzťahu k cestovnému ruchu môžu byť sociálne podniky zamerané na:

  1. budovanie, udržiavanie a zveľaďovanie turistickej infraštruktúry, predovštkým cyklochodníkov, turistických a náučných chodníkov, výrobu predmetov drobnej architektúry, altánkov, lavičiek, infotabúľ a pod.
  2. výrobu suvenírov, upomienkových a prezentačných predmetov, úžitkových, umeleckých a náboženských predmetov, odevov, odevných a módnych doplnkov na predaj v miestnych prevádzkach (okrem samotných dielní aj recepcie hotelov, penziónov, reštaurácie, salaše, farmy, ranče, infocentrá, ekocentrá, predajne ľudovej tvorby, trhoviská, jarmoky, dni obcí, športové hry, rôzne podujatia či slávnosti atď.).

Sociálny podnik zároveň vytvára priestor pre spoluprácu s inými sociálnymi podnikmi a subjektami v obci a v regióne, napríklad pri riešení:

  • spoločnej propagácie tovarov a služieb alebo mikroregiónu
  • realizácii vzájomne sa dopĺňajúcich aktivít
  • zdieľaní administratívnych kapacít pri správe sociálneho podniku

 

6.

Cykloturistika – služba ekológii aj vlastnému zdraviu

Cyklodoprave a cykloturistike sa v poslednej dobe venuje značná pozornosť v celej Európe. Prešovský samosprávny kraj v tejto súvislosti nechal v roku 2018 vypracovať koncepčno-strategický dokument Kostrová sieť cyklistických trás v PSK   https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/urad/odbor-rr/dokumenty-regionalneho-rozvoja/kostrova-siet-cyklistickych-tras-psk.html  /  , v ktorom sa okrem iného uvádza: „Súčasťou vízie je tiež výrazné posilnenie cykloturistiky ako dôležitého segmentu cestovného ruchu s veľkým potenciálom najmä pre vidiecke oblasti, ich rozvoj, zvýšenie zamestnanosti a konkurencieschopnosti, teda ich trvalo udržateľný rozvoj. Cyklistika má výrazný potenciál prinášať pozitívne ekonomické, sociálne, ekologické a zdravotné prínosy pre jednotlivcov, obce a mestá, regióny aj celú spoločnosť.“

Kompletný materiál obsahuje návrh hlavnej kostrovej siete cyklistických komunikácií s podrobným popisom vedenia jednotlivých koridorov. Výkresová časť Kostrovej siete obsahuje návrhy technických opatrení a návrh priorít realizácie cyklistickej infraštruktúry.

Regiónom Šariš prechádzajú tieto hlavné vetvy plánovanej siete: EuroVelo 11 /Mníšek nad Popradom – Prešov – Seniakovce/, Levočská /Kežmarok – Lipany/, Čergovská /Čirč – Bardejov – Svidník/, Vranovská /Prešov – Vranov nad Topľou/, Šarišská /Prešov – Bardejov/, Dukla-Domaša /Vyšný Komárnik – Svidník – Vranov nad Topľou/.

Kostrová sieť predpokladá vyšší štandard kvality cyklotrás aj doplnkovej infraštruktúry a jej realizácia si vyžiada spoluprácu viacerých subjektov na centrálnej, regionálnej aj miestnej úrovni /MŠVVaŠ SR, MPRV SR, MŽP SR (v rámci svojej vecnej pôsobnosti), Lesy SR, š. p., samosprávne kraje, mestá a obce, správcovia komunikácií, vlastníci pozemkov, oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, občianske združenia a ďalšie/, čo z projektu robí pomerne zložitý a časovo aj finančne náročný proces.

Miestne cyklotrasy /mimo intravilán obcí/, ktoré nadväzujú na túto hlavnú kostrovú sieť, by však mali byť riešené na princípe tzv. zelenej infraštruktúry, teda s minimálnymi zásahmi do krajiny.  Jedná sa predovšetkým o biokoridory okolo riek, alebo chránených lokalít. Je potrebné realizovať trasy tak, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na ekologický systém. Navyše pohyb po prirodzenom teréne bez náročných stavebných úprav prináša celkom iný typ zážitku a autentický pocit „spojenia s krajinou“. Pre miestne cyklotrasy je preto potrebné využívať predovšetkým jestvujúce poľné a lesné cesty a menej frekventované cesty 3. triedy.

Funkčnosť a udržateľnosť miestnych cyklotrás do značnej miery závisí od ich osvojenia si miestnymi komunitami najlepšie tak, že sa podieľajú na ich tvorbe, využívaní a udržiavaní – v našom prípade by túto úlohu mali plniť členovia skautingu. Užívateľom cyklotrás je tiež potrebné poskytnúť čo najviac čo najpresnejších informácií o trase vrátane GPS navigácie, ktorá umožní bezpečný pohyb aj v náročnom a neznámom teréne bez nutnosti spoliehať sa na kvalitu cykloturistického značenia ale aj v teréne bez značenia. Túto funkciu v našom prípade plní elektronický turistický sprievodca  www.visitsaris.eu .

 

7.

Sieť poskytovateľov služieb – efektívne verejno-súkromné partnerstvá

Úspešný rozvoj cestovného ruchu bez funkčných verejno-súkromných partnerstiev nie je možný a na tomto princípe sú zakladané aj všetky organizácie cestovného ruchu vrátane Klastra. Verejná správa vytvára podmienky a koordinuje aktivity jednotlivých aktérov cestovného ruchu /napr. prostredníctvom organizácie cestovného ruchu/ na území a zároveň obhajuje záujmy domácich obyvateľov ale aj záujmy ochrany životného prostredia.

Podnikatelia sú poskytovateľmi koncových služieb a od ich kvality do značnej miery závisí aj spokojnosť návštevníkov a ich ochota navštíviť danú lokalitu znova, prípadne ju doporučiť ďalším.

V našej koncepcii je základným verejno-súkromným partnerstvom sieť infocentier na princípe partnerstiev s existujúcimi súkromnými poskytovateľmi rôznych služieb v jednotlivých obciach /penzión, reštaurácia, predajňa, kaviareň, pizzeria, čerpacia stanica PHM, atď./. Takto zriadené infocentrá odbremeňujú obce od značných nákladov, ktoré by boli spojené s prevádzkou obecného infocentra. Pre podnikateľov je infocentrum zasa zdrojom možných príjmov zo zvýšeného počtu zákazníkov a predaja publikácií, suvenírov alebo miestnych produktov turistom.  

 

8.

Elektronický turistický sprievodca – užitočná informačná a navigačná platforma 

Elektronický turistický sprievodca tvorí spolu so sieťou infocentier základný informačno-komunikačný nástroj destinácie. Turistický sprievodca Regiónom Šariš sa nachádza na adrese www.visitsaris.eu .

V súčasnosti obsahuje digitálne mapy s viac než 3000 km /približne 1/3 regiónu Šariš/ značených aj neznačených trás /turistické trasy, cyklotrasy, neznačené lesné a poľné cesty, cesty 3. triedy/ pre peších aj cykloturistov a stovky bodov záujmu, ktoré predstavujú najrôznejšie turistické zaujímavosti regiónu, podrobné informácie o členských obciach Klastra, podujatiach a službách v regióne. Mobilná verzia turistického sprievodcu s GPS navigáciou pomáha návštevníkom s orientáciou v teréne prostredníctvom mobilného telefónu alebo tabletu.

 

9.

Pôsobenie Klastra Šariš v rámci OOCR Región Šariš

Klaster cestovného ruchu Šariš je od roku 2016 pridruženým členom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Šariš. Pridružené členstvo bolo v tej dobe uprednostnené, pretože obe organizácie boli ešte v štádiu vzniku a formovania vlastnej koncepcie /Klaster vznikol v docembri 2014, OOCR v októbri 2015/ a nebolo zrejmé, akým smerom sa bude ich vývoj uberať a ako to ovplyvní vzájomné vzťahy a možnosti spolupráce.

Keďže Klaster združuje samosprávy, ktoré nevykazujú žiadne alebo len zanedbateľné počty prenocovaní a jeho koncepcia sa postupne zamerala na rozvoj ekoturistiky ako špecifickej formy vidieckeho cestovného ruchu, môžu aktivity Klastra, podľa nášho názoru, vhodným spôsobom rozširovať ponuku hlavných aktérov cestovného ruchu združených v OOCR.

Valné zhromaždenie Klastra cestovného ruchu Šariš preto dňa 9. 8. 2018 schválilo materiál, v ktorom Klaster deklaruje záujem stať sa riadnym členom OOCR Región Šariš. Klaster je tiež pripravený, ak mu to dovolia finančné možnosti, vložiť do OOCR vyšší členský príspevok než je základné členské stanovené OOCR. Dôvodom takéhoto vkladu bude zvýšenie nárokovateľnej časti štátnej dotácie v prospech OOCR. Klaster pritom akceptuje, že bude mať pri hlasovaní v OOCR len 1 hlas bez ohľadu na počet subjektov, ktoré združuje, a bez ohľadu na výšku vloženého členského. VZ zároveň poverilo Správnu radu Klastra rokovať s vedením OOCR o podmienkach použitia navýšeného členského príspevku aj poskytnutej štátnej dotácie s cieľom dohodnúť vzájomne najvýhodnejší model spolupráce.

Koncepcia schválená VZ Klastra cestovného ruchu Šariš dňa 17.12.2019

 

Klaster Šariš

Levočská 2A
080 01 Prešov
0948 037 848 info@visitsaris.eu